Nachádzajú sa v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom 3/4 ich rozlohy leží na Slovensku. Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov s výškou nad 2 500 m n. m. a kotliny po ich obvode.

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltského mora (Dunajec a Poprad).

Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1 081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý vrch (1 805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.

Vysoké Tatry

1. ZÁPADNÉ TATRY: 

 

Tatranské doliny, ktorých je asi 30, sú protipólom tatranských hrebeňov. Najväčší vplyv na ich formovanie mali vysokohorské ľadovce. Bielovodská dolina je jedinou dolinou Tatier alpského rázu. Je to aj najdlhšia dolina celých Tatier. Doliny v Západných Tatrách sú menej strmé ako vo Východných. (napr.: Batizovská dolina, Žiarska dolina atď.)

Bielovodská dolina

Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330. Sú prevažne krasové s kvapľovou výzdobou a jazierkami. Väčšina z nich je pre verejnosť uzavretá. (napr.: Belianska jaskyňa)

Belianska jaskyňa

Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso. Nachádza sa tu viac ako 200 plies, väčšinou vo vyšších polohách, kde sa väčšinou utvorili v ľadovcových kotloch, alebo nižšie v zníženinách obklopených morénami. Najväčšie je Morské oko v Poľsku s rozlohou 34,54 ha, hĺbka 50,8 m vo výške 1 395,4 m n. m., na Slovensku sú najväčšie Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m, 1 946 m n. m.) v Mengusovskej doline ale aj Nižné a Vyšné Temnosmrečinské pleso, no najznámejšími sú Štrbské pleso (19,76 ha),Popradské pleso (6,88 ha), Zelené pleso, Sklanaté pleso.

Štrbské pleso

Medzi najznámejšie vodopády patria:

V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín, medzi nimi aj endemity. Medzi endemity patria napr.: prvosienka dlhokvetá širokolistá/plocholistá, ostropysk poľný tatranský, iskerník vysokotatranský, očianka bezosťová atď. Väčšina územia TANAP-u  je pokrytá ihličnatými lesmi, vo vysokých polohách kosodrevinou a v najvyšších sa už žiadne lesy nevyskytujú.

Prvosienka dlhokvetá plocholistá

 

V Tatrách žije množstvo živočíšnych druhov, ktoré nájdeme aj inde, ale aj endemity.Medzi najvzácnejšie endemity patrí kamzík vrchovský tatranský, ktorého stav sa zredukoval na asi 400 kusov a je pred vyhynutím. Menšia skupina tohto druhu bola vysadená aj v Nízkych Tatrách. V Tatrách sa vyskytuje aj srnec hôrny, jeleň lesný, svišť vrchovský tatranský, hraboš tatranský a hraboš snežný tatranský. Z veľkých šeliem rys ostrovid, vlk obyčajný, medveď hnedý, mačka divá. Medzi dravé vtáctvo patrí orol skalný, sokol sťahovavý, sokol myšiar. Zo sôv sa tu vyskytujú kuvik vrabčí, výr skalný, sova lesná. Z riečnych živočíchov tu nájdeme vydru riečnu a iné. V tatranských potokoch sa vyskytuje aj pstruh riečny. Všetky rastliny a živočíchy sú na území TANAP-u celoročne prísne chránené.

Sova lesná