Žilina
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka.Počtom obyvateľov (81 273 osôb) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska, niekedy sa jej aj hovorí „perla na Váhu“.
Žilina - Hlinkovo námestie
Žilina a Námestie Andreja Hlinku a katedrála Najsvätejšej Trojice
Erb mesta Žilina
Vodné toky
- Od východu na západ preteká mestom najdlhšia slovenská rieka Váh. Na území mesta, pri Budatínskom parku, sa do Váhu vlieva rieka Kysuca. Pri Strážove sa do Váhu vlieva ďalšia rieka – Rajčanka, Žilinčanmi kedysi nazývaná Žilinka, alebo aj Rajčianka.
- Okrem toho sa do Váhu vlievajú: Stráňavský potok, Rosinka s Trnovkou; do Kysuce Brodnianka a Liešovský potok; do Rajčanky Bytčický potok, Bitarovský potok a Bradová.
- Mestom smerom od sídliska Solinky cez Bôrik preteká malý potok nazývaný Všivák.
Rieka Váh - Žilina
Rieka Kysuca - Žilina
Vodné plochy
![](https://4518563c0f.cbaul-cdnwnd.com/d227585720386cdf45cc39e9daac41af/200000198-abfadade9b/zilina.jpg)
Rastlinstvo
V minulosti prevažnú časť územia pokrývali zmiešané lesy, dnes sú to kotliny zväčša odlesnené a premenené na polia, lúky, pasienky, čím sa vytvorili podmienky pre výskyt druhotných rastlinných druhov. Z pôvodných lesov kotlín sa zachovali len zvyšky, napríklad Bôrik. Zamokrené územia s brehmi potokov a riek sa stali domovom vŕb, topoľov a jelší. Na suchšie a vyvýšené miesta sa dostal jaseň, javor, dub a iné. Pozornosť si zasluhuje porast duba letného pri Hôrkach. Na neupravených pasienkoch a na medziach sa zachovali kríky hlohu, liesky, trnky a šípky. V porovnaní s kotlinami sa lepšie uchovala vegetácia vo vyšších polohách patriaca zmiešaným porastom buka, jedle a smreka.Jedľa sa ako tôňomilná drevina ťažko udržiava, nerada sa zmladzuje a postupne vzhľadom na zhoršujúce sa životné podmienky z porastov ustupuje.
So stúpajúcou nadmorskou výškou ubúda stromov a súvislý les sa začína rozpadávať na skupinky smrekov a osamelé stromy nižšieho vzrastu. Nad týmto pásmom, t. j. nad hornou hranicou lesa, sa začína kosodrevina. Z botanického hľadiska sú zaujímavé najmä Strážovské vrchy a MAlá Fatra. V týchto pohoriach nachádzame druhy prenikajúce zo severu a druhy nížinné prenikajúce z juhu údolím Váhu. Obzvlášť bohatá je flóra na územiach pekne vymodelovaných vápencami, dolomitmi a vápencovými zlepencami. Do úzkych dolín a roklín s vlhkou a chladnou klímou zostupujú horské karpatské druhy – soldanelka karpatská, iskerník alpský a iné. Na slnečných kamenistých svahoch, vo svetlých lesoch sa vyskytuje poniklec slovenský, horec Clusiov, horec jarný, orlíček obyčajný, klinček peristý, tučnica alpínska, astra alpínska a iné. Horské lesné rastlinné druhy ako sú papraď samčia, deväťsil biely, mačuha cesnačkovitá a iné sa vyskytujú vo vyšších polohách strážovských vrchov. Oblasť Javroníkov, budovaná flyšovými horninami, je na rastlinstvo chudobnejšia. Prevahu tu má smrekový porast. Vyskytuje sa tu kyslička obyčajná, veternica iskerníkovitá, čučoriedka obyčajná, rôzne druhy lišajníkov, machov, vres obyčajný a v celej oblasti je bohatý výskyt húb. Geologický podklad Malej Fatry je veľmi pestrý a závisle na ňom sa mení i rastlinstvo. Z endemických druhov tu rastie klinček lesklý, klinček včasný, lomikameň trváci, zubačka lahočnatá a ďalšie. Z predľadovej doby sa tu nachádza kortúza Matthiolová. Z reliktných druhov, ktoré prežili ľadovú dobu, sa tu zachovala borovica lesná, tis obyčajný a dryádka osemlístková. Hoci je rastlinstvo Malej Fatry silne poznačené ľudskými zásahmi, predsa sa tu na určitých miestach zachovali veľmi cenné spoločenstvá, a preto sa zabezpečuje ich stála ochrana.
Tučnica alpínska
Živočíšstvo
V okrajových častiach kotlín, v údolných nivách a na lúkach s pestrou vegetáciou sa vyskytujú viaceré druhy hmyzu, motýľov, chrobákov, dvojkrídlovcov a ďalšie. Na faunu sú bohaté dolné časti pohorí, druhovce viazané na lesné prostredie. Z hmyzožravcov je to na lúkach a v krovinách žijúci krt obyčajný, piskor obyčajný a jež východoeurópsky. Vo vlhkých miestach jaskýň, v štrbinách skál, bodov a dutinách stromov žije početná skupina netopierov. Na vodné prostredie – močiare a neznečistené nádrže sú viazané obojživelníky ako ropucha zelená, skokan hnedý, rosnička zelená a salamandra škvrnitá. V dôsledku agrotechnických úprav pozemkov a zvýšenej chemizácie však ich počet ubúda. Z plazov je najrozšírenejšia jašterica krátkohlavá, v chladnejších miestach jašterica živorodá a na skalách žije jašterica múrová. Jediným jedovatým hadom je vretenica obyčajná. Počet plazov taktiež ubúda, a preto všetky druhy jašteríc sú chránené. Medzi 62 druhmi početnej skupiny cicavcov má významné postavenie naša najväčšia šelma – medveď hnedý, ktorý v okrese Žilina má západnú hranicu svojho rozšírenia. Ďalej je to rys ostrovid, ojedinele sa vyskytuje i mačka divá a jazvec lesný. Zo šeliem je to líška obyčajná, kuna lesná, kuna sklaná, lasica hranostaj a len ojedinele sa v čistých vodách vyskytuje vydra riečna. Z poľovnej zveri je to najmä jelenina, srnčia a čierna zver a o ich reguláciu sa starajú poľovnícke združenia a štátne lesy. Vtáctvo intravilánu mesta Žilina sa vyznačuje druhmi, ktoré sú viazané na blízkosť človeka, lebo jeho zásluhou nachádzajú ochranu a priaznivé potravné podmienky. Z vtáctva sú to zväčša užitočné druhy. Typickými a hojne zastúpenými obyvateľmi intravilánu sú najmä tieto druhy: hrdlička záhradná, škorec obyčajný, drozd čierny a vrabec domový. Menšia časť vtáctva sa vyskytuje celoročne, časť prichádza k nám zimovať. Sú to druhy hibernujúce (napríklad chochláč severský), iné sem zalietajú náhodne (druhy eratické). Najväčšia časť našich operencov však patrí k sťahovavým vtákom, ktoré majú zimoviská v južnej a juhozápadnej Európe, niektoré druhy až v rovníkovej Afrike. Vtáctvo Žiliny sa vyznačuje veľkou pestrosťou. Zásluhu na tom má najmä blízkosť hôr a Hričovskej priehrady. V katastrálnom území mesta Žilina sa dosiaľ zistilo 148 druhov, z ktorých pravidelne hniezdi 68 druhov (45,9 %).
Hrdlička záhradná - najpočetnejší operenec v Žiline
Medveď hnedý - takmer najpočetnejší cicavec v okolí Žiliny
Pamiatky
Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami. Vybudované bolo v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža.
- Budatínsky zámok, hrad na sútoku riek Váh a Kysuca v správe Považského múzea
- Rímskokatolícky drevený kostol sv. Juraja v mestskej časti Trnové (jeden z mála drevených kostolov mimo východného Slovenska)
- Kostol sv. Štefana Kráľa v časti Rudiny na Závodskej ulici. Najstaršia architektonická pamiatka v Žiline.
- Kostol sv. Barbory(Františkánsky kostol) z rokov 1723 – 1730 na Ulici J. M. Hurbana. Mimoriadne cenné barokové vybavenie kostola.
- Evanjelický kostol na ulici Martina Rázusa bol postavený v rokoch 1935 – 1936. Stavbu projektoval nestor slovenských architektov Michal Milan Harminc.
- Ortodoxná synagóga na Dlabačovej ulici. Dnes je v synagóge múzeum – expozícia Múzea židovskej kultúry.
- Neologická synagóga na Ulici J. M. Hurbana od významného architekta moderny prof. dr. Petra Behrensa
Mariánske námestie
![](https://4518563c0f.cbaul-cdnwnd.com/d227585720386cdf45cc39e9daac41af/200000202-750ff76089/Budatin_castle2.jpg)