Trenčín

 
Trenčín je jedno z najstarších slovenských miest. Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný Trenčiansky hrad. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy. Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 9. najväčším slovenským mestom. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové mesto nad Váhom, Partizánske,Považská Bystrica, Prievidza,Púchov a samotný Trenčín. 
Trenčín
Trnčín za súmraku
Erb Trenčína

 

Vodné toky

  • Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Nosický kanál. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
  • Na území mesta ďalej pri Sihoti do Nosického kanála Váhu ústi potok Teplička, sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
  • Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
  • Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

Rieka Váh a hrad Matúša Čáka v trenčíne 

 

Pohoria

  • Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
  • Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n. m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina

Trenčín - Kozí vrch

 

Pamiatky

  • Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký,Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľský a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
  • Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978 - 1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
  • Farský kostol
  • Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
  • Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
  • Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179 ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za hotelom Elizabeth.
  • Morový stíp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
  • Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
  • Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
  • Židovská synagóga – neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy

Trenčiansky hrad

Židovská Synagóga
Farské schody 
Morový stĺp 
Mestská brána 
Evanjelický kostol
 

Kontakt

© 2014 Všetky práva vyhradené.